Notice: Only variables should be assigned by reference in /data/web/hybe.sk/public_html/templates/tr_neutrino/core/tr_core.php on line 22 Notice: Only variables should be assigned by reference in /data/web/hybe.sk/public_html/templates/tr_neutrino/core/tr_core.php on line 24 Notice: Only variables should be assigned by reference in /data/web/hybe.sk/public_html/templates/tr_neutrino/core/tr_core.php on line 25 Notice: Undefined variable: this in /data/web/hybe.sk/public_html/libraries/src/Application/CMSApplication.php on line 441 Notice: Only variables should be assigned by reference in /data/web/hybe.sk/public_html/templates/tr_neutrino/core/tr_core.php on line 63 História obce

Obec Hybe leží v severnej časti Slovenska. Nachádza sa v Liptovskej kotline na úpätí Vysokých Tatier, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690m n.m.Svojim pomerne rozsiahlym katastrálnym územím(5286,5694ha) v severojužnom smere sa najsevernejšou časťou dotýka hraníc s okresom Poprad. V Hybiach žije 1548 obyvateľov. Obec Hybe má charakter poľnohospodárskej obce s drobnými prevádzkami miestneho významu. Roľnícke družstvo patrí medzi prosperujúce poľnohospodárske subjekty v Liptove. Urbárske pozemkové spoločenstvo Hybe je ekonomicky najsilnejším subjektom v obci. Okrem toho v Hybiach pôsobí niekoľko malých podnikateľov v rôznych odvetviach ( stavebníctvo, služby, umelecké kováčstvo, čistenie peria, pohostinstvo a iné).

Spoločensky významnú infraštruktúru v obci predstavuje materská škola, základná škola, kultúrny dom, kostol Evanjelickej cirkvi a.v., kostol Rímsko-katolíckej cirkvi, Dom Dobroslava Chrobáka, knižnica. Oba kostoly, Pamätný dom Dobroslava Chrobáka, Pamätný dom básnika Jakuba Grajchmana, hrob Jakuba Grajchmana s náhrobníkom, pamätný dom Alojza Štróbla sa nachádzajú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, na zozname kultúrnych pamiatok. Celé jadro obce je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva. V súčasnosti je v obci vytvorené silné športové zázemie, miestni športovci získavajú ocenenia v celoslovenskom meradle, najmä v bežeckom lyžovaní. V Hybiach sú veľmi dobré podmienky pre zimné športy, cykloturistiku, pešiu turistiku ( Hybská tiesňava, minerálne pramene), hubárstvo. Nachádza sa tu lyžiarsky vlek a certifikované bežecké trate.V obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.

Pri evanjelickej cirkvi pracuje evanjelický cirkevný spevokol, detský spevokol, aktívne sa stretávajú mladí ľudia a zúčastňujú sa rôznych táborov, stretávajú sa mladé rodiny s deťmi. Miestnu školu navštevujú deti z okolitých obcí (Vyšná Boca, Nižná Boca, Kráľova Lehota, Malužina). Škola má dobre vybavenú počítačovú triedu v rámci Infoveku a využíva Internet, na škole pracujú rôzne krúžky.Svoju činnosť preukazujú i skauti a v obci sa uskutočňujú rôzne včelárske aktivity.

Dnešní Hybenia sú hrdí na svoju kultúrnu minulosť, na významné osobnosti, ktoré vyšli z Hýb a uplatnili sa v rôznych oblastiach spoločenského i kultúrneho života. Dovolíme si spomenúť niektorých z nich – spisovateľ Dobroslav Chrobák, spisovateľ, Peter Jaroš, historik a spisovateľ Rudo Brtáň, básnik Július Lenko, herci Ivan Rajniak , Ondrej Jariabek, Teodor Piovarči, Slavo Záhradník, režisér Ondrej Rajniak, režisérka ochotníckeho divadla Ružena Jariabeková, divadelný teoretik Rudolf Mrlian,akademický maliar Pavol Michalides, architekti Ján Svetlík, Jozef Chrobák, Vladimír Chrobák, Ján Mlynár, lekári Rudolf Rajniak, Július Breza, Ján Breza, publicisti Ondrej a Jozef Marušiak, dramaturg a prekladateľ Slavo Marušiak a mnohí ďalší.

Minulosť mestečka Hybe

Kráľovské mestečko Hybe vzniklo v 13.storočí vďaka svojej významnej polohe v údolí potoka Hybice, na križovatke obchodných ciest z Liptova do Spiša . Prvé písomné zmienky o Hybiach sú z roku 1239, keď kráľ Belo IV. pripojil osadu Hybu ku kráľovskému majetku v Liptove.

V auguste roku 1265 udelil Belo IV. osade Hyba štatút výsadného kráľovského mesta . Od tohoto roku sa Hybe vyvíjali ako mestečko v právnom aj ekonomickom zmysle.

Vďaka výsadám, ktoré boli banskému a kráľovskému mestečku Hybe udelené - výsada voliť si richtára a farára, oslobodenie od platenia poplatkov na miestnom trhu, získanie práva meča a trhov, hranice vlastného chotára, možnosť polovať a loviť ryby v chotári Hýb, používanie vlastnej mestskej pečate s mestkým znakom - sa v porovnaní s ostatnými osadami v hornom Liptove vytvorili lepšie podmienky pre rozvoj hospodárstva a obchodu.

Hybenia sa okrem tradičného roľníctva venovali aj remeslám a najmä obchodu. Od konca 13.storočia sa tu konal trh. V hospodárskom živote mestečka zohralo istý čas svoju významnú úlohu aj baníctvo, no nenadobudlo taký rozsah ako v stredoslovenských banských mestách. V ďalších storočiach zostali Hybe na úrovni mestečka, ktoré bolo súčasťou panstva Hrádok, a to aj napriek veľkému úsiliu hybských mešťanov brániť svoju nezávislosť.

Nový rozvoj mestečka Hybe nastal až v druhej polovici 16.storočia , keď sa Hybe stali centrom reformácie a v druhej polovici 17.storočia prostredníctvom artikulárneho kostola a školy centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života v hornom Liptove.

V období rokov 1750-1800 môžeme hovoriť ako o období vrcholnej literárnej tvorby hybských artikulárnych a tolerančných kazateľov ( Ján Čerňanský, Eliáš Marček, Augustín Doležal, Matej Šulek).

Na rozhraní 18. a 19. storočia boli Hybe vidieckym mestečkom remeselnícko-roľníckeho charakteru. V rokoch 1848/1849 sa prejavili Hybenia ako národne uvedomelí a revolučne aktívni. Na čele verejného života v mestečku stála pokroková hybská inteligencia ( hybský lekár Jonáš Bohumil Guoth, básnik Jakub Grajchman, vicerichtár Ján Jaroš, evanjelický učiteľ Jozef Jurányi a Daniel Šefranka, učiteľ a ovocinár Ľudovít Orphanides, notár Ľudovít Klein,evanjelický farár Ján Juraj Kraus, richtár Ján Zudla).

Mestečko Hybe bolo v matičných rokoch zakladateľom Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa aj ochotnícka činnosť , ktorá zaznamenala v Hybiach dlhoročné tradície.

Na začiatku 20.storočia vyšli z Hýb dvaja poslanci uhorského snemu, z toho jeden bol ministrom spravodlivosti (Ján Ružiak a Bartolomej Lányi). Bohatú históriu zaznamenali Hybe počas celého 20.storočia.